Občianske právo a street fotografia

Podrobnosti

Uverejnené: nedeľa, 26. september 2010, 21:07

Napísal: Radovan Mišík - ONEHALF

Každý občan,  vrátane fotografa,  by mal dodržiavať zákony Slovenskej republiky. Zo všetkých fotografických žánrov je práve v street fotografii dôležité dodržiavanie zákonov, a to najmä tých, ktoré sa týkajú práv ľudí a ochrany ich osobnosti. Pre nás, street fotografov, sú najdôležitejšie  paragrafy 11,12,13 Občianskeho zákonníka, ktoré sa zaoberajú práve ochranou osobnosti a súkromia. Na väčšine záberov zachytávame cudzích ľudí, a preto musíme poznať ich práva a dbať na ich dodržiavanie.

§ 11 Občianskeho zákonníka  (ďalej O.z.)  hovorí:  „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.“

§ 12 O.z.

(1) „Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.“

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na fotografovanie cudzej osoby na ulici potrebujeme jej privolenie (ak usúdite, že je vaša street fotografia „umelecká“, privolenie nepotrebujete - § 12 odsek 3). Privolenie može byť buď písomné, ústne, alebo prikývnutím fotografovaného človeka.

Privolenie nepotrebujete v prípade, že fotografujete na námestí dav ľudí a nezasahujete do súkromia jednotlivých osôb. Taktiež ho nepotrebujete, ak je osoba na fotografii neidentifikovateľná (je mimo hĺbky ostrosti, je v siluete alebo je príliš malá). V takýchto prípadoch nemôže objekt protestovať proti fotografovaniu a vy možete snímok napríklad aj predať.

Ak však ide o portrét a inkriminovaná osoba je jednoznačne identifikovateľná, potrebujete jej privolenie. S privolením „objektu“ môžete danú osobu fotografovať a snímky zverejniť vo svojej internetovej galérii, fotografiu však nesmiete nikomu predávať!!! (ústne povolenie fotografovaného objektu je v tomto prípade nepostačujúce). Ak chcete fotografiu predať, potrebujete, aby Vám fotografovaná osoba podpísala formulár, tzv. „Model Reelase“

§ 12 O.z.

(2) „Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.“

Z citovaných odsekov 2 a 3 vyplýva, že niektorí ľudia majú výnimku a nepotrebujú povolenie fotografovanej osoby na vyhotovenie a zverejnenie fotografií. Ako príklad uvediem reportážnych fotografov/kameramanov, ktorí vyhotovujú záznam pre spravodajstvo (alebo do tlačeného periodika). Spomínaní ľudia si nemusia pýtať žiadne povolenie, ale ani oni nesmú publikovať fotografie, ktoré by fotografovaný objekt zosmiešňovali alebo hanobili.

§ 13 O.z.

(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Ak uverejníte na svojej webovej stránke fotografiu a následne vás kontaktuje osoba, ktorá je na nej odfotená a žiada Vás o to, aby ste fotografiu odstránili, mali by ste tak urobiť, aby ste sa nedostali do problémov, ak by sa odfotografovaná osoba rozhodla Vás zažalovať.

Pre street fotografov je zaujímavé vedieť, že verejné funkcie ako napr. policajti, zdravotníci a hasiči sa nemôžu odkazovať na „ochranu súkromia“ a môžete ich pri výkone ich povolania fotografovať koľko len chcete. Samozrejme im nesmiete prekážať pri výkone ich funkcie.

Niekedy vznikajú zaujímavé street fotografie aj v nákupnych centrách. Je dôležité vedieť, že vstupujete do súkromného objektu a musíte dodržiavať pravidlá jeho majiteľa (súkromno-právny vzťah). Ak si majiteľ (budovy, pozemku) neželá, aby sa v jeho objekte fotografovalo, musí byť viditeľná tabuľa (prečiarknuty fotoaparát) pri vstupe. V prípade, že ju nerešpeknujete, môže vám fotografovanie SBSka zakázať a požiadať vás, aby ste prestali. SBS vás nemôže násilne vyviesť z objektu (nespáchali ste ani priestupok, ani trestný čin). Tie fotografie, ktoré ste „stihli“ nafotografovať, vám nesmie SBS vymazať (nesmú vám zobrať aparát, prípadne znehodnotiť film).

Z tohto článku v konečnom dôsledku vyplýva, že pri vyhotovení mnohých street fotografií možno dochádza k porušeniu zákonov SR. Ja osobne pri fotografovaní  väčšinou so svojím objektom komunikujem a tak vie o tom, že bol fotografovaný. Ale napr. pri „odpásovej technike“ (fotograf má aparát na úrovni pásu a exponuje na slepo) objekt nevie o tom, že bol odfotografovaný a tým sa vlastne porušuje zákon.

Na moju obhajobu by som uviedol, že považujem svoje street fotografie za „umelecké“ (§ 12 odsek 3) a vtedy povolenie fotografovanej osoby nie je potrebné (umelecká fotografia – vyjadruje subjektívne vnímanie autora, nesmie propagovať nejaký predmet, musí byť nekomerčná). Za moje subjektívne vnímanie považujem experimentovanie s ultraširokým objektívom, podhľady, nadhľady a podobne.

Poznámka autora : Som fotograf a nie právnik. Informácie, ktoré som v tomto článku uverejnil, som čerpal z internetu, hlavne z Občianského zákonníka : Zákon č. 40 z roku 1964, aktualizovaný 30. 6. 2010. Ak tento článok náhodou bude čítať právnik a zistí nejaké nepravdivé informácie, poprosím ho, aby ma informoval, rád to opravím. Zákony, ktoré som citoval platia v SR (u našich českých bratov sú veľmi podobné). Ak plánujete street foto výlet v iných krajinách, skúste sa o ich zákonoch (ochrana osobnosti, právo na súkromie a pod.) informovať na ich veľvyslanectve.

 

Autor článku: Radovan Mišík - ONEHALF