KOMUNIKÁCIA alebo ako pristupovať k ľuďom na ulici

Podrobnosti

Uverejnené: štvrtok, 27. máj 2010, 22:49

Napísal: Radovan Mišík - ONEHALF

Jedna z najdôležitejších vecí, aké sa musíte ako začínajúci street fotograf naučiť, je komunikácia s „objektom“, ktorý sa snažíte na fotografii zachytiť. Ak na tento dôležitý prvok pozabudnete, odzrkadlí sa to na fotografiách a vaše potulovanie sa mestom nebude veľmi príjemné. V prípade, že natrafíte na nepríjemnú agresívnu povahu, môžete skončiť so zlomeným nosom alebo s rozbitou technikou. Je pravda, že ženy fotografky to majú podstatne jednoduchšie a pri „streetovaní“ mávajú problémy ojedinele, sú predsa nežné stvorenia.

Aby sa vám neprihodilo vyššie spomenuté, musíte sa na ulici správať slušne a ohľaduplne. Pokúste sa vžiť do pocitu, ktorý zažíva človek, ktorého fotografujete. Väčšina ľudí na ulici si pomyslí:  „Prečo ma ten človek fotografuje?“. Po tejto myšlienke  nasleduje pohľad na vás a očný kontakt fotografa a jeho „koristi“. Ak by ste boli korisť vy, čo by ste radšej pred sebou videli? Namosúrenú vážnu tvár alebo usmiatu osobu, ktorá prepadla čaru fotografie a srší z nej radosť? Každý rozumne uvažujúci človek by radšej stretol tú druhú možnosť, a preto si skúste z tohto príkladu zobrať malé ponaučenie.

Okamžite po exponovaní sa USMEJTE !

Foto : Radovan Mišík, Výlety na veteráne (1/250, F/3,5, 16mm)

Úsmevom dáte svojmu okoliu najavo, že máte dobré úmysly a že nie ste zlý človek.

Vo väčšine prípadov (cca 75 %) bude váš úsmev opätovaný a už s istotou viete, že človeku vaše fotografovanie nevadilo. Po tomto momente  niekedy nastáva slovná komunikácia. Správny street fotograf  to  vezme do svojich rúk a nadviaže rozhovor ako prvý (niekedy ho predbehne zvedavá fotografovaná osoba). Vysvetlí osobe, prečo ju fotografoval (bol/a súčasť rozhodujúceho momentu, je zaujímavo oblečený/á a pod.).

Počas "streetovania" spoznáte veľa zaujímavých ľudí, ktorí vám vyrozprávajú ich životný príbeh (nie je vždy ľahký) a celé vaše fotografovanie už naberá úplne iný rozmer. Spolu zo záberom na pamäťovej karte/filme si nesiete domov aj „kúsok osoby“, ktorú ste odfotili. Verte mi, niekedy je to zaujímavejšie ako samostatné fotografovanie. Často krát si prinesiete krásne, ale aj smutné a emotívne zážitky osamotených ľudí.

Veľmi čerstvú skúsenosť mám zo včerajšieho fotenia v centre Bratislavy. Pri starej tržnici sedel na múriku postarší pán a vyzeral smutno. Pomyslel som si, že by z toho mohla byť zaujímavá fotografia a ako som sa tak okolo neho „nenápadne“ motal a hľadal vhodnú kompozíciu a pozadie, oslovil ma so slovami : „Nemáte mi prosím doložiť 50 centov na ubytovňu?“. Prvá vec, čo mi napadla, znela: „Je to asi bezdomovec a chce peniaze na alkohol“. Pozrel som sa mu do očí a od mojej prvotnej myšlienky som veľmi rýchlo upustil. Videl som v nich „správneho“ človeka. Začal som s ním slušne komunikovať, bol veľmi zhovorčivý. Porozprával mi o svojom ťažkom živote a hlavne o svojom kamarátovi, ktorého už týždeň nevidel. Ľudia s podobným smutným osudom sú na seba často citovo naviazaní a ťažko vnímajú stratu blízkeho. Aj teraz, pri písaní tohto článku mi nabiehajú zimomriavky, pri spomienke na spomínaného pána a jeho strateného kamaráta.

Za našimi hranicami sa fotografuje omnoho ľahšie. Ľudia sú zvyknutí na fotoaparáty turistov a konfliktné situácie sú len výnimočné. Ani v zahraničí ale nepodceňujte komunikáciu a ak máte s cudzím jazykom danej krajiny problémy, naučte sa aspoň základné frázy, ktoré vám môžu pomôcť. (napríklad :  „Som fotograf zo Slovenska a fotografujem ľudí na ulici“ , „Môžem si vás odfotografovať“ ,  „Ste zaujímavý človek a preto by som vás chcel odfotografovať“ , „Ukľudnite sa prosím!“ a podobne).

Nie vždy sa bude vaše fotografovanie na ulici každému páčiť. Aby som bol objektívny, musím sa zmieniť aj o negatívnych situáciách, ktoré môžu nastať nečakane. Negatívny postoj fotografovaného sa môže vďaka vašej šikovnosti zmeniť na príjemný rozhovor. Všetko to samozrejme záleží od konkrétnej situácie. Ak sa objekt po vyfotografovaní decentne zamračí, vyskúšajte k nemu pristupovať tak, ako keby sa usmial a skúste byť pozitívny. Vysvetlite mu,  prečo ste ho zachytili a ak je stále podráždený, ospravedlňte sa, a kráčajte ďalej.

Foto : Radovan Mišík, Dotyk (1/640, F/3,5, 11mm)

Niekedy (cca 1%) sa vám môže stať, že stretnete podráždeného agresívneho občana, ktorý sa zo zavretými  päsťami a hlasným krikom rúti oproti vám. Mne v podobnej situácii VŽDY pomohlo ospravedlnenie a ponúknutie vymazať inkriminovaný záber z aparátu. Po vymazaní sa poväčšine dusná atmosféra upokojí a dotyčný vás nechá na pokoji. Ja osobne som fyzický útok nikdy nezažil, aj keď párkrát to viselo na vlásku. Vyskúšajte môj postup v praxi a uvidíte, že funguje. Úsmev a príjemná komunikácia je základ úspechu každého street fotografa.

Majte na pamäti, že street fotografia nie je len o fotografii, ale aj o prístupe k ľudom. Vážme si ich, rešpektujme ich, oni sú predsa tí, ktorí dávajú našim záberom ten správny „náboj“.

 

Autor článku: Radovan Mišík - ONEHALF